02/06/20 Jednoznačne jedno z mojich najobľúbenejších jedál. A pritom tak jednoduché. Nie je potrebných veľa surovín, v chladničke vydrží niekoľko dní, dokonca je odležaním ešte chutnejší, je možné ho zmraziť, a ak to nepreženieme so smotanou, s kľudom ho môžeme označiť za jedlo zdraviu prospešné, skrátka na segedíne neviem nájsť ani jednu chybičku.
Ktovie, kde a za akých okolností segedín uzrel svetlo sveta. Je však jasné, že nepochádza z maďarského mesta Segedín, pretože „Szegedi gulyas“ tam označuje úplne iné jedlo, a to hovädzí guláš so zeleninou a haluškami.
Dočítala som sa o dvoch historkách: prvá vraví, že názov vznikol len zlým porozumením názvu pokrmu „székelykáposzta“ (sikulská kyslá kapusta, tá je však podávaná s knedľou len veľmi ojedinele). Druhá spomína budapeštianskeho úradníka menom Székely, ktorý hladný prišiel v neskorých hodinách do reštaurácie, no kuchár už v kuchyni nebol. Zostala už len slabá porcia kyslej kapusty a rovnako slabá porcia gulášu, ktoré hostinský zmiešal dokopy. Úradníkovi mimoriadne chutilo a pri ďalších návštevách si toto jedlo už vyslovene žiadal.
A ktovie, či segedín nie je len obdoba našej slovenskej kapustnice...
Ešte jedna poznámočka: v tom „pravom“ segedíne vraj rasca/kmín nemá absolútne čo robiť, avšak nám tam jej chuť pasuje, okrem iného býva kmín často už aj v samotnej kyslej kapuste.
