
Ách, dobre upečená kačka, s mäkkučkým rozpadávajúcim sa mäskom a kožkou upečenou do chrumkava, vôňou, ktorá sa šíri až k susedom, to je proste neodolateľná predstava! Som pyšná na moju milovanú mamu (opäť a zas), pretože vďaka jej kulinárskemu umeniu nemusíme chodiť na drahú husacinu do reštaurácií a ani v rámci teambuildingov, kedy s kolegami raz ročne na kačku vyrazíme, nemusím ochkať a ľutovať, že len raz ročne...
Pritom žiadny komplikovaný proces prípravy, žiadne dlhé hodiny strávené v kuchyni, ani tajné postupy, či nedostupné ingrediencie. Len pár grifov, ktoré zaručia dokonalý gastronomický zážitok. To, že je kačka kalorickou bombou, nebudeme skrývať a zmeniť to, žiaľ, nedokáže ani moja šikovná mama... Hold, tak na revanš povysávame celý dom, do obchodu zbehneme peši, alebo namiesto výťahu v práci použijeme schody... Najlepšie skombinovať všetky tieto aktivity dokopy.
Pečenú kačku rada pripravujem aj pre návštevy, keďže väčšina vecí sa dá pripraviť vopred a úžasný výsledok je vlastne vopred zaručený! Kačku pečiem v tzv. rímskom hrnci, čo je dvojdielny pekáč z neglazovanej keramiky/hliny. Pred pečením sa pekáč namočí minimálne na 20 minút do vody, aby hlina vodou poriadne nasiakla. Počas pečenia potom pekáč uvoľňuje paru, vďaka čomu sa kačka nevysuší, nepripáli a upečie sa krásne domäkka. Ach, až mi sliny tečú...
Ak rímsky pekáč ešte nemáte (čo je škoda, na pečenie mäsa som zatiaľ nič lepšie neobjavila), použite vyšší pekáč, ktorý viete zakryť alobalom tak, aby sa kačice nedotýkal, prípadne jánsku misu. Podstata tkvie v dlhom a pomalom pečení, kedy sa kačka konfituje vo vlastnom tuku a potom v dopečení, kedy pekáč odokryjeme, tuk zlejeme a na vyššej teplote cca 15-30 minút kačicu dopečieme. Lebo však tá chrumkavá kôrka je top!