
S kamarátom Maťom a jeho bratom Tomim sme strávili v detstve nejaký čas u našich chtelnických babiek a spoločnú spomienku na tú jeho máme zhmotnenú v podobe voňavých, nadýchaných a lahodných pletienok. Tieto Maťova babka Julka nenazvala inak ako calty. Pojedali sme ich ešte teplé - rovno z plechu a nikdy sme sa neuspokojili iba s jednou. Hľadala som po starých kuchárskych knihách, všemožne googlila po internetoch, ale väčšina receptov na calty je v sladkej forme. Tie Julkine však boli naslano a boli skutočne jedinečné. Tak som sa odhodlala k pečeniu, aspoň sa výsledkom k caltám priblížiť - vznikli však len výborne pletenky. Moju snahu ofrflal Maťo nasledovne: Julkine calty boli menšie (cca 15 cm), pletené zo štyroch vrkočov, nesypala na ne žiadne semeno ani soľ, cesto sa zarábalo zo 750 g polohrubej múky a calty sa potierali masťou alebo olejom (nikdy nie vajíčkom). Nuž, tak dnes pletenky, calty niekedy nabudúce...